Elektromobil – definícia

Vo všeobecnosti sa pojmom elektromobil označujú dopravné prostriedky, ktorých pohonnou jednotkou je
elektrický motor (elektromotor). Môže sa tak jednať o elektrické automobily – elektromobily, elektrobicykle (elektrické bicykle, e-bike), elektrické motorky či skútre, elektrické lode a lietadlá, ale aj elektrické vlaky, „električky“, metro, elektrické autobusy a trolejbusy či dokonca elektrické kolobežky. Taktiež sú zaužívané aj anglické skratky ako EV (Electric Vehicle – elektrické vozidlo) alebo BEV (Battery Electric Vehicle – batériové elektrické vozidlo). U nás sa však najbežnejšie používa na označenie elektrického automobilu, ktorý si v rámci tejto stránky podrobne predstavíme.

KAPITOLY 

 

Elektrický automobil

Elektrický automobil (elektromobil) je automobil, ktorý je poháňaný výlučne elektrickou energiou. Tú čerpá z akumulátora (batérie) integrovaného do vozidla, ktorý je nutné nabíjať z externého zdroja – nabíjacej stanice alebo domácej zásuvky. Časť energie dokáže získať aj tzv. rekuperáciou, čo je premena kinetickej (pohybovej) energie elektromobilu na energiu elektrickú. Deje sa tak predovšetkým pri spomaľovaní vozidla a brzdení.

Pohonnou jednotkou elektromobilu je elektrický motor (elektromotor). Jeho výhodou je konštrukčná nenáročnosť a účinnosť, ktorá je v priemere 3-krát vyššia (90 %) ako u spaľovacích motorov (25 – 34 %). Celková účinnosť je však ovplyvnená aj účinnosťou batériových článkov a nabíjania.

Použitie elektromotora so sebou nesie konštrukčné výhody. Vďaka rozmerom (veľkosť melónu) ho je možné osadiť priamo na nápravu elektromobilu. Na pohon 4×4 nie je nutný kardanový hriadeľ. Na obe nápravy sa osadia nezávisle elektromotory, ktorých súčinnosť má na starosti elektronika. Pri elektromobiloch so zadným pohonom (napr. Tesla), absentuje v prednej časti vozidla motor. Tým sa významným spôsobom zväčšuje deformačná zóna pri čelnom náraze, čo má výrazný vplyv na bezpečnosť. Takéto elektromobily môžu mať aj dva batožinové priestory, a to vpredu aj vzadu.

Čo sa týka umiestnenia batérií, tie sa v moderných elektromobiloch montujú do podlahy, takže nezaberajú žiadnu úžitkovú plochu. Vďaka tomu dochádza k zníženiu ťažiska, čo má veľký vplyv na stabilitu a bezpečnosť.

 

História elektromobilov

História elektromobilov siaha už do prvej polovice 19. storočia. Prvý zdokumentovaný elektromobil pochádza z holandského Groningenu. Navrhol ho profesor Sibrandus Stratingh a v roku 1835 bol skonštruovaný jeho asistentom Christopherom Beckerom.

 

Ďalšími priekopníkmi v oblasti elektromobility boli Škót Robert Anderson, ktorý skonštruoval elektromobil v roku 1839 a Sir David Salomon (1870). Prvý prakticky použiteľný elektromobil však postavil až Thomas Parker, a to v roku 1884.

 

O rok neskôr sa podarilo zostrojiť elektromobil aj českému inžinierovi, ktorým bol František Křižík. Bol poháňaný jednosmerným elektromotorom s výkonom 3,6 kW. Jeho batériu tvorilo 42 olovených článkov. V roku 1888 skonštruoval Angličan Magnus Volk prvú praktickú „trojkolku“ na elektrický pohon.

 

V roku 1898 postavil Ferdinand Porsche vôbec svoj prvý automobil. Jednalo sa o elektromobil s označením Porsche P1. Elektrický pohon vážil iba 130 kg a dosahoval výkon 3 koní, pričom krátkodobo to bolo aj 5 koní. Elektromobil dosahoval maximálnu rýchlosť 35 km/h a mal dojazd 80 km.

 

Elektromobil Belgičana Camille Jenatzy-ho v tvare „cigary“ s názvom La Jamais Contente (večne nespokojná), dosiahol v roku 1899 významný míľnik. Stal sa prvým automobilom, ktorý prekonal rýchlosť 100 km/h.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6 rokov na to sa podarili Louisovi Kriégerovi uskutočniť na svojom elektromobile prvú jazdu na dlhšiu trasu bez nabíjania. A to na trase Paríž – Trouville (cca 145 km).

 

Dominancia elektromobilov na začiatku 20. storočia

Začiatkom 20. storočia už brázdili ulice aj spaľovacie a parné automobily. Napriek tomu boli elektromobily najpredávanejším typom vozidiel. Výrazný podiel mala na tom napríklad spoločnosť Holtzer Cabot Electric. Elektromobily tej doby mali množstvo výhod oproti svojej konkurencii. Netrpeli na vibrácie, neboli hlučné, nemali problémy s radením a nemuseli sa štartovať kľukou (spaľovacie autá), ani nemali dlhú nábehovú dobu ako parné automobily (v chladnom počasí trvalo aj 45 minút, kým boli schopné jazdy). Vtedajšie elektromobily dosahovali aj najvyššie rýchlosti (priemerne 32 km/h) a samozrejme neprodukovali žiadne splodiny.

 

Udalosti, ktoré uvrhli elektromobily do „nemilosti“

• V USA sa začali budovať diaľničné cesty, dôsledkom čoho vzrástli nároky na dojazd vozidiel.
• Objav veľkého náleziska ropy v Texase spôsobil prudký pokles cien benzínu.
• Vynález štartéra v roku 1912 zmazal ďalšiu nevýhodu spaľovacích automobilov – nekomfortné štartovanie kľukou.
• Spustenie hromadnej výroby vozidiel Ford, ktorým sa výrazne znížila cena spaľovacích vozidiel. Bežný benzínový automobil bolo možné kúpiť za cca 650 dolárov, kým ekvivalentný elektromobil stál 1 750 dolárov.

Rok 1913 určil smerovanie v automobilovom priemysle. V USA, ktoré boli automobilovou veľmocou, sa predalo vyše 180 000 benzínových vozidiel Ford Model T. Elektromobily, po svojom najsilnejšom roku (1912), „padli“ na 6 000 predaných kusov. Elektromobily tak na niekoľko desiatok rokov upadli do zabudnutia. Celkovo bolo v USA do roku 1915 vyrobených 35 000 elektromobilov.

Náznak reinkarnácie sa odohral v 70. rokoch, kedy arabské ropné embargo vyhnalo ceny ropy na rekordné hodnoty. Štáty začali v tom období dotovať vývoj elektromobilov, avšak k žiadny z nich sa výraznejšou mierou nedokázal presadiť. A keď klesli ceny benzínu, všetko sa vrátilo do „emisného“ normálu.

Následne sme si museli počkať vyše 30 rokov na malú renesanciu automobilov na elektrický pohon, ktorú odštartovala automobilka Tesla Motors. Tej sa podarilo zmeniť pohľad na elektromobily, ktoré boli do tej doby považované za ohavné krabice, nepoužiteľné v bežnom živote….

 

Mýty o elektromobiloch

Nie je tomu tak dávno, čo sa väčšina elektromobilov považovala za nevzhľadné škatule s dojazdom autíčka na diaľkové ovládanie a dynamickými vlastnosťami elektrickej kolobežky. Tak ako väčšina vecí, aj elektromobily mali vo svojich (druhých) začiatkoch veľmi ďaleko od dokonalosti. Mnoho ľudí si však túto predstavu zafixovalo a šíri ju ďalej. A to aj napriek tomu, že o aktuálnom stave v oblasti elektromobility nemajú absolútne žiadny prehľad. V tejto časti sa preto budeme snažiť vyvrátiť mýty o elektromobiloch, s ktorými sa stretávame najčastejšie.

 

Elektromobily majú malý dojazd

Mali! Súčasné elektromobily nižšej strednej triedy majú reálny dojazd nad 200 km. Táto hodnota určite postačuje veľkej väčšine vodičov. Takýto elektromobil vás bez problémov odvezie do práce, deti do školy, odbavíte ním nákupy či kratšie výlety.

Na dlhšie cesty môžete využiť dostatočnú sieť nabíjacích staníc alebo siahnuť po elektromobiloch Tesla, ktorých skutočný dojazd sa pohybuje od 380 do 540 km, v závislosti od modelu a jeho verzie. Výbornou správou je, že vysoký dojazd už nebude len doménou drahých elektromobilov vyššej triedy. Najnovší prírastok do rodiny elektromobilov nižšej strednej triedy, Chevrolet Bolt, dosiahol v redakčných testoch dojazd  423 až 467 km. Jeho európska verzia v podobe Opel Ampera-e, príde do Európy už v roku 2017, rovnako ako najočakávanejší automobil histórie, Tesla Model 3 (345 km). Viac informácií o dojazde elektromobilov nájdete v sekcii dojazd elektromobilov.

 

Elektromobily majú zlú jazdnú dynamiku

Práve naopak! A to vďaka krútiacemu momentu, ktorý je dostupný už od prvej otáčky. Dôsledkom toho majú elektromobily lepšiu akceleráciu a tzv. pružnosť ako porovnateľné automobily so spaľovacím motorom. A to má vplyv aj na bezpečnosť, predovšetkým pri výjazdoch na bočné cesty a pri predbiehaní.

Maximálna rýchlosť je síce kvôli optimalizácii dojazdu obmedzená na hodnoty, ktoré sú nižšie ako v prípade spaľovacích automobilov, avšak tie vás určite nebudú nijako limitovať v bežnej premávke. V sekcii „jazdná dynamika elektromobilov“ nájdete podrobnejšie informácie, a to vrátane konkrétneho porovnania jazdných vlastností elektrických a spaľovacích vozidiel.

 

Chýba nabíjacia infraštruktúra

Nabíjacia infraštruktúra pre elektromobily je na Slovensku a vo veľkej časti Európy na veľmi dobrej úrovni. Našu nabíjaciu infraštruktúru nám závidia napríklad aj Nemci. Rýchlonabíjacie stanice sú k dispozícii zhruba každých 60 km. Medzery medzi týmito stanicami navyše vypĺňajú klasické nabíjačky s výkonom okolo 22 kW. Cestovanie po Slovensku nie je teda žiadny problém. A rozhodne nie je problémom ani cestovanie na dlhé vzdialenosti na západ Európy či do okolitých krajín, s výnimkou Ukrajiny.

Za dobrú sieť nabíjacích staníc vďačíme predovšetkým spoločnostiam GreenWay, Tesla, Nissan či elektrárňam a prevádzkovateľom obchodných centier, hotelov a reštaurácií. Podrobné informácie o nabíjacej infraštruktúre nájdete na našom partnerskom webe v článku Nabíjacie stanice na Slovensku, v Česku a Európe.

Sieť nabíjacích staníc sa bude samozrejme ešte rozrastať. Napríklad Tesla zverejnila svoj plán budovania svojich nabíjačiek Supercharger, v ktorom nezabudla ani na náš región.

 

Elektromobil sa nabíja príliš dlho

Doba nabíjania elektromobilov je relatívna. Keď nabíjate svoj elektromobil cez noc doma, 7 hodinové nabíjanie nie je žiadny problém. Avšak na výlete či služobnej ceste potrebujete nabíjať čo najrýchlejšie. Preto tomu výrobcovia elektromobilov a nabíjacích staníc prispôsobili svoje produkty.

Pri nabíjaní na rýchlonabíjačkách Tesla Supercharger získate napríklad za 20 minút dojazd 270 km. Na Slovensku bežnejšie rýchlonabíjačky CHAdeMO, predĺžia váš dojazd o 120 km za menej ako pol hodinu. To však nie všetko. V roku 2017 prichádzajú na trh nabíjacie stanice ChargePoint Express Plus, ktoré sú takmer 3-krát výkonnejšie ako Supercharger. Nabíjajú rýchlosťou 11 km za minútu, tzn. zisk 110 km dojazdu za 10 minút.

Podobne výkonné nabíjačky vyvíjajú rôzne spoločnosti či aliancie, medzi inými aj zoskupenie automobiliek BMW, Audi, Porsche, Mercedes a Ford. Navyše Elon Musk (Tesla) vyhlásil, že tieto supervýkonné nabíjačky sú len detskými hračkami, v porovnaní s pripravovanou 3. generáciou Tesla Supercharger.

 

Batériu elektromobilu treba často meniť

V tomto kontexte je v rámci batérie elektromobilu podstatná jej záruka a strata kapacity. Našťastie už ani jedno, ani druhé, nie je pri súčasných elektromobiloch problém. Napríklad Nissan ponúka na batériu svojho bestselleru Leaf 8-ročnú záruku alebo 160 000 km. Záruka sa vzťahuje aj na pokles kapacity o viac ako 25 % do 5 rokov alebo 100 000 km. A to sa jedná o elektromobil, ktorý je na trhu už 7 rokov, takže jeho batérie nedosahujú technologickej úrovne tých najvyspelejších najmodernejších elektromobilov. Hyundai ponúka na batériu svojho vozidla Ionic Electric 8-ročnú záruku alebo 200 000 najazdených km.

Tesla ponúka na batérie svojich elektromobilov taktiež 8-ročnú záruku, navyše bez obmedzenia. Prax ukázala, že po prvých 100 000 km klesne kapacita batérií jej elektromobilov o 5 %. Každých ďalších 50 000 km dochádza potom k strate už len 1 % kapacity.

 

Elektromobily nie sú ekologickejšie ako spaľovacie automobily

Novodobým mýtom v oblasti elektromobility je tvrdenie, že elektromobily nemajú priaznivejšiu ekologickú bilanciu, ako automobily so spaľovacím motorom. Poukazuje sa pritom na hlavne neekologickú výrobu elektrickej energie, ktorá je „palivom“ pre elektromobily. Taktiež sa spomína väčšia ekologická stopa, ktorú zanechávajú pri svojej výrobe.

Aj keby sa všetká elektrina vyrábala neekologicky, čo nie je vôbec pravda, tak elektromobily v rámci svojej prevádzky už neprodukujú ďalšie emisie. Záverom mnohých štúdií na túto tému je fakt, že elektromobil začína byť ekologickejší ako bežný „spaľovák“, v priemere už po 3 000 km. A to s ohľadom na jeho produkciu, aj výrobu elektriny. Keďže táto problematika je ďaleko obšírnejšia, venujeme sa jej v samostatnej sekcii Je elektromobil skutočne ekologický?.

 

Elektromobily sú drahé

Obstarávacia cena elektromobilu je vo všeobecnosti výrazne vyššia, ako v prípade porovnateľného spaľovacieho automobilu. Avšak netreba zabúdať na prevádzkové náklady elektromobilov, ktoré sú na druhú stranu oveľa nižšie. A to vďaka cene za elektrickú energiu v porovnaní s cenami benzínu a nafty, ako aj servisným nákladom, keďže pohonná jednotka elektromobilov je konštrukčne oveľa jednoduchšia a nepotrebuje takú náročnú údržbu ako spaľovacie motory s prevodovkou.

Taktiež treba pripomenúť, že slovenská vláda poskytuje na elektromobily 5 000 € dotáciu. Elektromobily sú taktiež oslobodené od registračného poplatku a vzťahuje sa na ne najnižšia sadzba povinného zmluvného poistenia.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že po započítaní prevádzkových nákladov a dotácií, sú elektromobily minimálne rovnako drahé ako porovnateľné spaľovacie automobily. To však platí až po najazdení desiatok tisícov kilometrov. Viac informácií o prevádzkových nákladoch elektromobilov nájdete v sekcii Elektromobil a prevádzkové náklady.

 

Elektrická sieť nie je pripravená na nápor elektromobilov

Najnovšia štúdia na túto tému hovorí, že keby sa zo dňa na deň všetky automobily v Európe pretransformovali na elektromobily, stúpla by spotreba elektriny o 30 %. To sa ale samozrejme nestane. Podľa rôznych štúdií to bude trvať 25 až 33 rokov, takže máme dostatok času. A keďže je výroba elektriny čím ďalej efektívnejšia a rovnako sú efektívnejšie aj spotrebiče, ktoré túto energiu spotrebúvajú, možno nebude nutné navýšiť kapacitu ani o 1 %. A kto vie, ako bude vyzerať oblasť energetiky za 25 rokov. Možno budeme fungovať na niečom podobnom, ako je údajný Teslov generátor kvantovej energie, ktorý funguje v podstate ako Perpetuum mobile.

Treba taktiež povedať, že elektromobily sa nabíjajú v drvivej väčšine v noci, kedy je odber energie minimálny. Takže naopak, elektromobily by pomohli vyrovnať pomyselnú energetickú krivku, čím by vyriešili starosť energetických spoločností, ktoré majú problém s ukladaním nadbytočnej energie počas nočného „kľudu“. Táto energia by sa jednoducho ukladala do batérií elektromobilov. Tým by tieto spoločnosti ušetrili, takže elektromobily by sa mohli teoreticky postarať o zníženie cien elektriny.

 

 

Výhody elektromobilov

V nasledujúcich riadkoch si popíšeme výhody elektromobil, a to predovšetkým v porovnaní s klasickými spaľovacími automobilmi. Na začiatok ale uvedieme výhody vyplývajúce z vlastníctva elektromobilu.

1. Priame výhody pre majiteľov elektromobilov:

• Štátna dotácia na elektromobil vo výške 5 000 €.
• Najnižšia sadzba za registráciu vozidla (33 €), a to bez ohľadu na výkon elektromobilu.
• Najnižšia sadzba PZP, ktorá sa vzťahuje na bežné vozidlá s objemom do 1000 cm³.
• Rôzne daňové úľavy – zákon s daňovými úľavami pre majiteľov elektromobilov je v štádiu prípravy. Napríklad pri využívaní firemného elektromobilu zamestnancom na služobné aj súkromné účely, sa mu nebude strhávať daň to mzdy. Elektromobily by mali spadať aj do osobitnej kategórie odpisovania.
• Využívanie špeciálneho jazdného pruhu – v mnohých mestách po celom svete môžu majitelia elektromobilov využívať špeciálne jazdné pruhy. Napríklad jazdné pruhy pre MHD. O sprístupnení týchto pruhov pre elektromobily sa uvažuje aj na Slovensku.
• Povolený vstup do tzv. bezemisných či nízkoemisných zón – po celom svete vznikajú takéto zóny, ktorých cieľom je zníženie smogu. Predovšetkým vo veľkých, husto obývaných mestách. Taktiež aj Slovensko uvažuje o zriadení takýchto zón.

2. Lacná prevádzka

Niet pochýb o tom, že pohonná „hmota“ elektromobilov, elektrina, je lacnejšia ako palivo pre spaľovacie automobily, benzín či nafta. Navyše ceny ropy búdu s ubúdajúcimi zásobami stúpať, zatiaľ čo náklady na výrobu energie budú vďaka novým technológiám a zvyšujúcemu sa dopytu klesať. Viac informácií nájdete v kapitole Elektromobil a prevádzkové náklady.

3. Nenáročná údržba a lacný servis

Pohonná jednotka elektromobilov je oveľa jednoduchšia ako v prípade spaľovacích áut. Má preto oveľa menej pohyblivých častí, ktoré by sa pokazili a vyžadujú údržbu. Z tohto dôvodu je ich údržba oveľa lacnejšia, rovnako ako poplatky za servis. Viac informácií nájdete v kapitole Servis elektromobilu.

4. Bezpečnosť

Vďaka svojej konštrukcii sú elektromobily vo všeobecnosti bezpečnejšie ako klasické automobily. Absencia masívneho spaľovacieho motora v prednej časti výrazne zväčšuje deformačnú zónu pri čelnej zrážke. Batérie umiestnené do podlahy zas znižujú ťažisko elektromobilu. To má vplyv na jeho stabilitu. Elektromobily majú vďaka rekuperácii rýchlejší nástup brzdného účinku a už v základnej výbave sú väčšinou vybavené množstvom pokročilých bezpečnostných prvkov, vrátane autonómnych systémov. Podrobnejšie informácie nájdete v kapitole Bezpečnosť elektromobilov.

5. Tichá prevádzka

Mnohí vodiči, ktorí nikdy nešoférovali elektromobil si myslia, že by im chýbal charakteristický zvuk motora. Nuž z našej skúsenosti vieme, že to je omyl. Všetci, ktorých poznáme a mali možnosť sa odviesť v elektromobile, zhodne tvrdia, že by si na to „ticho“ zvykli. A tí, ktorí už odjazdili väčšie množstvo kilometrov hovoria o návykovom tichu a želali by si, aby aj ich automobil jazdil tak ticho. Predsa len hluk je jeden z najsilnejších faktorov stresu. Pre upresnenie uvádzame, že elektromobil samozrejme nie je zvukotesný. Pri jazde je počuť odvalovanie kolies a logicky pri vyšších rýchlostiach aj aerodynamický hluk.

6. Jazdné vlastnosti

Elektromobily majú k dispozícii maximálny krútiaci moment v celom spektre otáčok. To znamená, že už od prvej otáčky je k dispozícii plný výkon motora. Vďaka tomu majú elektromobily lepšiu akceleráciu a pružné zrýchlenie, ktoré sa dajú najlepšie využiť pri pripájaní sa do jazdného pruhu, či pri predbiehaní (nie je nutné žiadne podraďovanie). Navyše výška krútiaceho momentu elektromobilov je veľmi podobná porovnateľným automobilom so vznetovým motorom. Podrobné informácie o tejto problematike nájdete v kapitole Jazdné vlastnosti elektromobilov.

7. Plynulá jazda

Plynulá jazda vyplýva zo spomínaného krútiaceho momentu, ktorý je dostupný v plnej výške v celom spektre otáčok. Motor tak nemusíte vytáčať do „potrebých“ otáčok, nie je nutné podraďovanie pri prebiehaní a nezaskočí vás ani žiadna „turbodiera“. V zime navyše netreba zahrievať motor na potrebnú prevádzkovú teplotu. K plynulosti napomáha aj brzdenie rekuperáciou.

8. Jednoduchšie šoférovanie

Jednoduchšie šoférovanie elektromobilu vyplýva aj z predchádzajúcich dvoch bodov. Teda z plynulosti jazdy a jazdnej dynamiky. Navyše každý elektromobil je v podstate 1-stupňový „automat“, takže nie je nutné žiadne radenie. Ďalším návykovým benefitom je ovládanie elektromobilu, v podstate, jedným pedálom. To je možne vďaka systému rekuperácie, pri ktorom dochádza pri popustení brzdového pedála k relatívne silnému brzdnému účinku.

9. Väčšia spoľahlivosť pohonnej jednotky

Pohonnou jednotkou elektromobilu je elektrický motor (elektromotor). Medzi jeho veľké výhody patrí aj jeho konštrukčná jednoduchosť. Skladá sa v postate len z elektromagnetu a medeného vinutia. Takže sa v ňom nemá prakticky čo pokaziť, narozdiel od zložitých spaľovacích motorov, ktoré tvoria tisíce súčiastok.

10. Možnosť využitia batérie elektromobilu ako zdroja elektrickej energie

Batérie elektromobilov sa dajú využiť aj ako zdroj elektrickej energie pre napájanie domácnosti. V prípade výpadku prúdu, môže elektromobil poslúžiť ako záložný zdroj. Taktiež si môžte prostredníctvom elektromobilu „doviesť“ elektrinu na chalupu či chatu.

A to nie je všetko. Systém V2G od Nissanu umožňuje dokonca elektrinu z batérie elektromobilov predávať. Okrem Nissanu a jeho elektromobilov Leaf a eNV200, „dokážu“ reverzných tok elektriny aj elektromobily Tesla. A to vďaka spätnému nabíjaniu veľkokapacitného domáceho úložiska Tesla Powerwall.

11. Dva batožinové priestory

Keďže niektoré elektromobily nemajú v prednej časti motor, môžu v nej mať druhý batožinový priestor. Túto skutočnosť však využíva zatiaľ len niekoľko málo výrobcov, napríklad Tesla. Model S disponuje predným kufrom o objeme 150 litrov. Tesla Model X ponúka 100 litrov.

12. Väčší doraz na ekológiu výroby

Trendom v oblasti výroby elektromobilov je používanie ekologickejších a recyklovaných materiálov. Napríklad časť interiéru a karosérie Nissanu Leaf je vyrobená z platových fliaš, igelitových tašiek či starých autodielov a domácich spotrebičov.

Továrne taktiež zvyknú využívať obnoviteľné zdroje energie. Napríklad továreň na výrobu elektrického bestselleru Nissan Leaf je napájaná solárnou a veternou energiou. Rozostavaná továreň spoločnosti Tesla (Gigafactory)  bude zásobovaná solárnou energiou získanou prostredníctvom strešných solárnych panelov, ktoré sa budú rozprestierať na ploche 1,2 milióna m², ako aj veternou energiou.

Na druhej strane treba povedať, že kvôli chemikáliám, ktoré sa používajú pri výrobe batérií, zanecháva bežná výroba elektromobilov, bez dôrazu na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a ekologickejších materiálov, väčšiu ekologickú stopu, ako pri výrobe spaľovacieho automobilu.

13. Žiadne primárne emisie

Paradoxne, na záver uvádzame najzásadnejšiu výhodu a najdôležitejší, ale aj najznámejší benefit elektromobilov. Tými sú nulové emisie vypúšťané do ovzdušia. Ale čo to vlastne znamená? Zjednodušene to znamená lepšie zdravie pre našu planétu, a teda aj pre nás. Žiaľ ostatná zima potvrdila, že zdraviu nebezpečné hladiny smogu nie sú len problémom čínskych metropol, ale aj Slovenska.

Len v Hongkongu zomrelo minulý rok na následky respiračných ochorení, spôsobených vysokými emisiami, 2000 ľudí. Pre porovnanie, následkom dopravných nehôd došlo k 122 úmrtiam. A to je hladina smogu v Hongkongu na úrovni smogu v nemeckom Berlíne. Takže sa nejedná len o problém čínskych priemyselných veľkomiest. V Pekingu je táto hladina takmer 3-krát vyššia, čo podľa výpočtov svetovej zdravotníckej organizácie WHO skracuje priemernú dĺžku života o 23 mesiacov. Treba zdôrazniť, že sa jedná priemer. Obyvatelia, ktorý sú dennodenne v centre týchto hladín, žijú kratšie až o niekoľko rokov.

Taktiež treba povedať, že emisie nevplývajú negatívne len na dýchaciu sústavu, ale aj na kožnú, tráviacu a obehovú. A samozrejme majú výrazný vplyv na klímu našej planéty. Extrémne zrýchlené globálne otepľovanie je holý fakt. Ten, čo tvrdí niečo iné, je buď neinformovaný, alebo globálne otepľovanie úmyselne popiera z dôvodu ekonomických záujmov.

Dosť často sa objavujú názory, že elektromobily jazdiace na elektrinu, ktorá bola vyrobená v elektrárňach produkujúcich emisie, nie sú vôbec ekologickejšie ako spaľovacie automobily. To však nie je vôbec pravda. Tejto problematike sa venujeme podrobnejšie v kapitole „Je elektromobil skutočne ekologický?„.

 

Nevýhody elektromobilov

Samozrejme, ako všetko, tak aj elektromobily majú svoje za a proti. Výhody elektromobilov sme už predstavili, avšak treba spomenúť aj ich nedostatky, na ktorých bude treba ešte popracovať.

1. Obstarávacia cena

Obstarávacia cena elektromobilov je aktuálne asi najväčšou bariérou ich kúpy. Elektromobil môže byť aj o polovicu drahší ako porovnateľný spaľovací automobil. Dôvodom vysokých cien je najmä nízka produkcia a drahé batérie. Rozdiel obstarávacej ceny sa vám však vráti prostredníctvom nižších prevádzkových a servisných nákladov. Podrobné informácie o tejto problematike nájdete v kapitole Elektromobil a prevádzkové náklady.

2. Doba nabíjania je dlhšia ako tankovanie paliva

Ekvivalentom tankovania paliva do spaľovacích automobilov, je nabíjanie batérie elektromobilu elektrickou energiou. To však trvá dlhšie ako tankovanie. Pri cestách na dlhé sa nie je možné zaobísť bez dodatočného nabíjania na nabíjacích staniciach. Dĺžka nabíjania záleží od kapacity batérie, jej technológie a výkonu nabíjacej stanice. Na rýchlonabíjačkách získate 100 km dojazd za 10 až 30 minút.

Výkony nabíjačiek však neustále rastú, takže táto doba sa bude neustále skracovať. Taktiež si treba uvedomiť, že drvivú väčšinu času sa elektromobily nabíjajú doma, keď nie sú v prevádzke. Vtedy nám jej jedno, ako dlho sa nabíjajú. A na dlhšie cesty sa väčšina vodičov vydáva len pár-krát za rok. Podrobné informácie o tejto problematike nájdete v kapitole Rýchlosť nabíjania elektromobilu.

3. Nutnosť plánovania dlhých ciest kvôli nabíjaniu

Napriek tomu, že na Slovensku, v okolitých štátoch a západnej Európe máme dostatočnú sieť nabíjacích staníc, nie je pri dlhých cestách na škodu, naplánovanie trasy. Pretože nie je nabíjačka ako nabíjačka. Tie majú rôzny nabíjací výkon, od ktorého závisí rýchlosť nabíjania. Takže prečo si nevybrať tie, ktoré nám elektromobil nabijú v čo najkratšom možnom čase. A netreba zabúdať ani na to, že nie každá nabíjačka musí byť kompatibilná s nabíjacím portom nášho elektromobilu. O kompatibilite však dokážu informovať mnohé aplikácie, stránky a samozrejme vlastný palubný systém elektromobilu.

O nutnosti plánovania však musíme hovoriť v prípade, že sa chystáme do oblasti, kde je nabíjacia infraštruktúra na slabšej úrovni, napríklad na východ od Slovenska či v niektorých balkánskych štátoch.

4. Väčšia ekologická stopa pri výrobe

Kvôli chemikáliám potrebným pri výrobe batérií, zanecháva produkcia elektromobilov väčšiu ekologickú stopu. Tú však výrobcovia kompenzujú napríklad používaním elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, výrobou častí elektromobilov z ekologickejších či recyklovaných materiálov. Vo všeobecnosti však platí, že elektromobil zmaže túto „stopu“ už po 3 000 km svojej bezemisnej prevádzky.

5. Vyššia hmotnosť kvôli objemnej batérii

Elektromobily sú vo všeobecnosti ťažšie ako porovnateľné spaľovacie automobily. A to kvôli objemným batériám. Aj napriek tomu, že elektromotor je ľahší ako spaľovací motor, vážia napríklad elektromobily nižšej strednej triedy zhruba o 15 až 20 % viac ako porovnateľné „spaľováky“.

Váha batérie však paradoxne zlepšuje manévrovateľnosť vozidla. Tým, že sú batérie implementované do podlahy, sa významne znižuje ťažisko. To má vplyv nielen na manévrovateľnosť, ale aj na stabilitu vozidla, čím sa zvyšuje jeho bezpečnosť.

6. Menší výber

Ponuka elektromobilov na dnešnom trhu sa nedá porovnávať s ponukou štandardných automobilov. Tým sa automobilky venujú predsa len oveľa dlhšiu dobu. Takže nie každý si dokáže nájsť elektromobil, ktorý mu vyhovuje. Svitá však na lepšie časy. Významní automobiloví hráči, ale aj startupy, prinesú v najbližších rokoch desiatky nových a zaujímavých elektrických modelov, takže bude z čoho vyberať. Aktuality o pripravovaných elektromobiloch nájdete v našej sekcii Elektromobily.

 

Dojazd elektromobilov

O dojazde elektromobilov sa už popísalo všeličo. Zdá sa, že ešte stále prevláda mýtus, že elektromobily majú dojazd, ktorý obmedzuje ich majiteľov v bežnej prevádzke. Pozrime sa však na to, ako sa veci skutočne majú. Pre názornosť aktuálnych možností, začneme elektromobilmi Tesla.

Najnovší prírastok do portfólia značky Tesla, verzia Model S 100D má podľa realistickejšej metodiky EPA dojazd 537 km (632 km NEDC). To robí z tohto modelu elektromobil s najväčším dojazdom na svete, spomedzi všetkých sériovo vyrábaných elektrických automobilov. S najslabšou verziou Modelu S 75 (bez obmedzenia) by nemal byť problém pokoriť trasu z Bratislavy do Košíc na jedno nabitie. Samozrejme je tu oprávnená námietka, že sa nejedná o najbežnejší elektromobil, a to hlavne z hľadiska jeho ceny. Pozrime sa preto ďalej na typickejších zástupcov elektrických automobilov.

 

Dojazd „bežných“ elektromobilov

V nasledujúcej tabuľke uvádzame reálne nameraná dojazdy elektromobilov nižšej strednej triedy. Tieto údaje boli namerané počas porovnávacieho testu motoristického magazínu Autocar.

Z výsledkov tohto testu vyplýva, že nový elektromobil Hyundai Ioniq Electric a modernizované BMW i3 majú dojazd nad donedávna ešte mýtickou hranicou 200 km, pričom „i-trojka“ nemá ďaleko od „tristovky“. 200 km dojazd „nepreliezli“ modely Nissan Leaf a VW e-Golf, ktoré sú však na trhu veľmi dlhú dobu. Ich nastupujúce verzie sa predstavia už tento rok a ponúknu dojazd 250 km (Leaf novej generácie), resp. 200 km (modernizovaný e-Golf 2017). Takže trend je zdá sa jasný.

Najnovší prírastok do rodiny kompaktných elektromobilov, Chevrolet Bolt, ktorý sa začne tento rok predávať na európskom trhu ako Opel Ampera-e, dosiahol v testoch dojazd úctyhodných 423 až 467 km. To sú na elektromobil s cenou 37 500 dolárov bez dotácii, vynikajúce čísla. Ekvivalentná cena na slovenskom trhu, s 5000 € dotáciou, by bola 29 900 €. Koncom roka 2017 príde na trh obrovský konkurent Chevroletu. A to Tesla Model 3. Tá za 35 000 dolárov, bez dotácie, ponúkne dojazd 346 km (EPA).

A nemôžeme zabudnúť ani na tohtoročnú novinku na Slovenskom trhu, malý elektromobil Renault Zoe. Jeho nová verzia so 41 kWh batériou ponúkne veľmi pekný reálny dojazd, a to okolo 300 km.

 

Dojazd „exotických“ elektromobilov

Pozrime sa však aj na dojazd pripravovaných prémiových elektromobilov, ktoré odzrkadľujú aktuálne technologické možnosti. Porsche Mission E – 500 km (NEDC), Fisker EMotion – 640 km (?), Lucid Air – 644 km (EPA), Jaguar I-Pace – 400 km (EPA), Faraday Future FF 91 – 608 km (EPA), Audi Q6 e-tron – 498 (EPA),  VW I.D. BUZZ – 432 km (EPA).

Keď si to zhrnieme, môžeme povedať, že súčasné elektromobily majú skutočný dojazd minimálne 200 km. A to by malo postačovať drvivej väčšine bežných vodičov na odvezenie detí do školy, jazdenie do práce a na nákupy. Na „suchu“ však neostanete ani pri výletoch na kratšie vzdialenosti. Pri dlhších cestách, sa ale už bez nabíjania nezaobídete. Našťastie máme na Slovensku, ako aj vo väčšine Európy, viac ako dostačujúcu sieť nabíjacich staníc. Na druhej strane, bežné elektromobily sa zatiaľ asi nestanú hitom obchodníkov a manažérov, ktorí denné najazdia stovky kilometrov. Vývoj však neustále napreduje a onedlho tomu môže byť inak.

 

Nabíjanie elektromobilu

Princíp nabíjania elektromobilu je v podstate jednoduchý, podobne ako v prípade nabíjania mobilného telefónu. V prípade, že nabíjate elektromobil doma a nemáte wall box, jednú časť nabíjacieho kábla zastrčíte do elektromobilu a druhú do zásuvky. V prípade, že máte doma nainštalovaný wallbox (nástenná „nabíjačka“ napojená na sieť) stačí jeho kábel zasunúť do nabíjacieho portu elektromobilu. V prípade externého nabíjania na nabíjacích staniciach, musí byť daná nabíjacia stanica kompatibilná s nabíjacím portom elektromobilu.

 

Nabíjacie porty elektromobilov

Elektromobily môžu byť vybavené nabíjacím portom typu:

• Type 2 – hovorovo sa nazýva aj Mennekes, podľa jeho výrobcu. Od roku 2013 je Type 2 európskym nabíjacím štandardom. Podporujú ho napríklad elektromobily značky Tesla.
• CCS (Combo Charging System) – jedná sa o kombinovaný systém nabíjania, ktorý podporuje nabíjanie jednosmerným (DC) aj striedavým prúdom (AC). Je odvodený z konektorov typu SAE J1772 a Type 2. Tento štandard podporujú automobilky Volkswagen, BMW, Hyundai, Ford, Daimler (Mercedes-Benz), a General Motors.
• CHAdeMO – tento štandard podporujú japonské automobilky Nissan, Mitsubishi, Subaru a Toyota.

Čo sa týka kompatibility nabíjacích staníc a elektromobilov, netreba si nad tým príliš lámať hlavu. Palubné systémy elektromobilov či mobilné aplikácie vás dokážu informovať o kompatibilite s vaším vozidlom. Ak však plánujete cestu na dlhšiu vzdialenosť a chcete sa zdržať nabíjaním čo najkratší čas, odporúčame si trasu dôkladne naplánovať, aby ste mali po ceste k dispozícii kompatibilné rýchlonabíjačky.

 

Rýchlosť nabíjania elektromobilu

Tu už sa nám začínajú veci trošku komplikovať. Rýchlosť nabíjania záleží od mnohých faktorov ako výkon nabíjacieho zdroja (nabíjacia stanica, wallbox, domáca zásuvka), výkon palubnej nabíjačky, typ prúdu (jednosmerný, striedavý), nabíjacích schopností batérie a samozrejme od jej kapacity.

Nabíjanie na nabíjacích staniciach

V prípade nabíjania na nabíjacích staniciach je podstatný výkon nabíjacej stanice a schopnosti batérie elektromobilu prijímať tento výkon. Nabíjacie stanice môžu nabíjať jednosmerným (DC) alebo striedavým prúdom (AC).

Nabíjacie stanice s nabíjaním jednosmerným prúdom

Jednosmerným prúdom sa batéria elektromobilu nabíja priamo. Výkon takýchto nabíjačiek sa pohybuje od 44 kW vyššie. V takomto prípade sa často hovorí o rýchlonabíjaní. Rýchlonabíjačky dokážu nabíjať rýchlosťou od 100 (najmenej výkonné CHAdeMO) do 540 km/h (Tesla Supercharger). Tieto hodnoty vyjadrujú, aký dojazd v km získame za hodinu nabíjania. Pri nabíjaní na súčasných rýchlonabíjačkách vieme nabiť batériu na 80 % už za 20 minút. 30 minútovým nabíjaním je možné získať pre elektromobily BMW i3, Nissan Leaf, VW e-Golf či KIA Soul EV dojazd 120 až 160 km. Tesle vystačí pol hodina nabíjania na Superchargery na zisk 270 km dojazdu.

Na trh sa však chystajú oveľa výkonnejšie nabíjacie stanice, ktoré by mohli skrátiť nabíjanie na 5 až 10 minút. Jedná sa napríklad o nabíjacie stanice ChargePoint Express Plus, Tesla Supercharger V3 či spoločné nabíjačky od BMW, Audi, Porsche, Mercedes a Ford.

Na to, aby sme dokázali využiť plnohodnotný nabíjací výkon nabíjacej stanice, musí byť batéria elektromobilu schopná takýto výkon prijať. Ak na to nie je stavaná, palubný systém elektromobilu prispôsobí výkon nabíjania tak, aby sa nedošlo k poškodeniu batérie.

Nabíjacie stanice s nabíjaním striedavým prúdom

Striedavým prúdom sa batéria nabíja sprostredkovane cez palubnú nabíjačku elektromobilu, ktorá je nainštalovaná priamo vo vozidle. V takomto prípade je nabíjacia stanica v podstate iba praktickejšou domácou zásuvkou, resp. „wall boxom“. Striedavý prúd z nabíjacej stanice prechádza palubnou nabíjačkou elektromobilu, ktorá ho mení na jednosmerný prúd, pretože batéria sa dá nabiť iba jednosmerným prúdom.

Takéto nabíjačky disponujú bežne výkonom 11 a 22 kW. Na využitie plného nabíjacieho výkonu stanice musí mať palubná nabíjačka elektromobilu minimálne taký výkon, ako nabíjacia stanica. Rýchlosť nabíjania je v takomto prípade približne 50 (11 kW) až 100 km/h (22 kW).

 

Domáce nabíjanie elektromobilu

Pri nabíjaní cez štandardnú 1-fázovú domácu zásuvku nabíjame výkonom 3 až 3,7 kW. Takéto nabíjanie je však veľmi pomalé, cca 14 km/h. To znamená, že za 10 hodín nabíjania získame dojazd len okolo 140 km. Preto je vhodné si zriadiť v garáži alebo pred domom 3-fázovú 16A 400V zásuvku, čo nie vo väčšine štandardných domov žiadny problém.

Takáto zásuvka dokáže nabíjať výkonom 11 kW, čo znamená rýchlosť nabíjania na úrovni 50 km/h. Takýto výkon vám bezpečne postačí na nabitie každého elektromobilu počas noci. Ak by sa vám málilo, môžete si zriadiť aj 3-fázovú 32A 400V zásuvku s 2-násobným výkonom. V tomto prípade však už bude pravdepodobne nutný väčší zásah do elektrickej siete.

Praktickejšou a estetickejšou náhradou domácej zásuvky sú tzv. wall boxy, ktoré sa inštalujú na stenu. Ich kábel jednoducho zasuniete do nabíjacieho portu elektromobilu a nabíjate. Ich výkon záleží od výkonu elektrickej siete, do ktorej sú zapojené (rovnako ako zásuvky – do 22 kW).

Nabíjanie elektromobilov je vďaka rôznorodosti nabíjačiek, batérií a nabíjacích štandardov veľmi obšírnou problematikou. Podrobné informácie z tejto oblasti nájdete na našom partnerskom webe v sekcii Nabíjanie elektromobilov Tesla – všetky informácie na jednom mieste. Napriek tomu, že sa jedná o problematiku nabíjania elektromobilov značky Tesla, princípy nabíjania ostatných elektromobilov sú rovnaké.

 

Nabíjacie stanice pre elektromobily

Bez nabíjacích staníc sa pri cestách na dlhšie vzdialenosti vodič elektromobilu nezaobíde. Našťastie na Slovensku máme veľmi slušnú sieť nabíjacích staníc. To isté platí aj v prípade v okolitých štátov (s výnimkou Ukrajiny) a západnej Európy. Nie je však nabíjacia stanica ako nabíjacia stanica.

Typy nabíjacích staníc

Nabíjacie stanice delíme na dva základné typy. Nabíjacie stanice, ktoré nabíjajú batériu elektromobilu priamo jednosmerným prúdom a nabíjacie stanice, ktoré nabíjajú batériu striedavým prúdom, a to sprostredkovane pomocou palubnej nabíjačky.

„Jednosmerné“ nabíjacie stanice môžu mať výkon od 44 do 145 kW, preto sa nazývajú aj rýchlonabíjačky. „Striedavé“ nabíjacie stanice sú v podstate len exteriérovými domácimi zásuvkami. Ich nabíjací výkon sa pohybuje väčšinou od 11 do 22 kW. Samozrejme existujú aj kombinované nabíjacie stanice, ktoré dokážu nabíjať jednosmerným aj striedavým prúdom, ale sú menej obvyklé.

Nabíjacie stanice sú jedným z najdôležitejších faktorov pre rýchlosť nabíjania elektromobilov. Preto sa ich výkon neustále zvyšuje. Aktuálne je najvýkonnejšou nabíjačkou na svete Tesla Supercharger 2. generácie s výkonom 145 kW, ktorá dokáže predĺžiť dojazd Tesly Model S o 270 km za 30 minút.

Ultravýkonné nabíjacie stanice sú už na ceste

Na ceste sú však nové, ďaleko výkonnejšie nabíjacie stanice, napríklad spoločné nabíjačky od BMW, Audi, Porsche, Mercedes a Ford, ChargePoint Express Plus či 3. generácia Tesla Supercharger V3. Tie ponúknu výkon od 350 kW vyššie. ChargePoint Express Plus dokáže nabíjať rýchlosťou 11 km za minútu. Elon Musk sa k týmto konkurenčným nabíjačkám vyjadril, že v porovnaní s Tesla Supercharger V3, sú to len detské hračky. Špekuluje sa, že táto nabíjačka by mohla byť schopná nabiť veľké batérie elektromobilov Tesla (60 až 100 kWh) za 5 až 10 minút.

Spôsoby nabíjania elektromobilov na nabíjacích staniciach

Na to aby sme mohli využívať služby nabíjacích staníc, je vo väčšine prípadov nutné vybavenie identifikačnej RFID karty u správcu siete nabíjacích staníc. Pred spustením nabíjania sa musí majiteľ prostredníctvom karty autorizovať. Ak je nabíjanie spoplatnené, priradí softvér nabíjačky nabíjacie služby k účtu zákazníka.

Pri nabíjaní elektromobilov Tesla na nabíjačkách Supercharger, stačí zapojiť nabíjací kábel do portu elektromobilu. Nabíjačka dokáže sama identifikovať vozidlo a priradiť ho k účtu majiteľa. O podmienkach nabíjania na nabíjačkách Tesla Supercharger sa dočítate na našom partnerskom webe v článku Tesla zverejnila výšku poplatkov za nabíjanie na staniciach Supercharger.

Taktiež existujú aj bezplatné nabíjacie stanice, kde sa netreba autorizovať. Jednoducho sa pripojíte a nabíjate.

Nabíjacie stanice pre elektromobily na Slovensku

Za slušnú nabíjaciu infraštruktúru na Slovensku vďačíme predovšetkým spoločnostiam GreenWay (CHAdeMO), Slovenské elektrárne, ZSE, VSE, Tesla (Supercharger a „destination charging“) a Nissan (CHAdeMO). Väčšina s nich sú tzv. rýchlonabíjačky s výkonom od 44 kW vyššie. Nabíjanie je navyše väčšinou zdarma.

Táto sieť rýchlonabíjačiek je relatívne bohato doplnená menej výkonnými prevažne „striedavými“ nabíjacími stanicami či walboxami v hoteloch, nákupných centrách či pri reštauráciách. Nabíjanie je taktiež v drvivej väčšine zdarma.

Podrobné informácie o nabíjacích staniciach na Slovensku nájdete na našom partnerskom webe v sekcii Nabíjacie stanice na Slovensku.

Mapy nabíjacích staníc

Najlepšie mapy nabíjacích staníc na Slovensku nájdete na stránkach:

• NABKY.COM
• KDENABIJAT.SK

Výborná mapa nabíjacích staníc v Česku je na stránke:

• EVMAPA.CZ

Užitočné mapy nabíjacích staníc v celej Európe nájdete na stránkach:

• EV-CHARGING.COM
• CHARGEMAP.COM

Podrobné informácie o nabíjacích staníciach nájdete na našom partnerskom webe v sekcii Nabíjacie stanice na Slovensku, v Česku a Európe.

 

Batérie elektromobilov

Alfou a omegou elektromobilov sú ich batérie. Tie sú hlavným faktorom dojazdu a ceny elektromobilu. Súčasným štandardom batérií je technológia Li-Ion, resp. používanie Lítium-Iónových článkov. Tie sú veľmi podobné „tuškovým“ batériám, len sú väčšie a majú vyššiu energetickú hustotu. 85 kWh batéria Tesly Model S sa skladá zo 7 104 batériových článkov. Každý z nich má rozmer 65 x 18 mm. Skladajú sa do batériových modulov, ktoré sa ukladajú do jednoliateho bloku. Celá batéria váži 540 kg. Takýto batériový blok sa pri moderných elektromobiloch montuje do podlahy, vďaka čomu má vozidlo nižšie ťažisko a lepšie manévrovacie schopnosti.

 

Dôležité atribúty batérií

Najdôležitejšími atribútmi batérií elektromobilov sú:

Kapacita batérie

Kapacita batérie je faktorom dojazdu elektromobilu. Kapacita batérií súčasných moderných elektromobilov sa pohybuje zhruba od 28 do 100 kWh. Vďaka takejto kapacite dosahujú elektromobily reálny dojazd od 200 do 536 km (Tesla Model S 100D) Ako štandard pre najbližšie roky sa javia cca 60 kWh batérie. Tie by mali ponúknuť reálny dojazd okolo 350 až 400 km.

Energetická hustota batérie

Energetická hustota vyjadruje kapacitu batérie k jej hmotnosti. To znamená, že čím vyššia je energetická hustota, tým nižšia je hmotnosť batérie, ale aj výrobné náklady, keďže sa spotrebuje pri výrobe menej materiálu. Batéria Tesly Model S má energetickú hustotu 265 Wh/kg.

Výrobná cena batérie

Výrobná cena je jedným z dvoch hlavných atribútov, ktoré zásadne ovplyvňujú celkovú cenu elektromobilu. Tá za posledných 6 rokov klesla o 80 % na súčasný priemer 237 dolárov za 1 kWh. Pri cene 100 dolárov za 1 kWh by mohli elektromobily dorovnať ceny porovnateľných „spaľovákov“. Tesle by sa to mohlo podariť už v roku 2018.

Schopnosť rýchleho nabíjania

To, že svoj elektromobil napojíte na super-výkonnú nabíjaciu stanicu, ešte nezaručuje, že batéria vášho elektromobilu sa nabije „super-rýchlo“. Niektoré typy batérií by mohol vysoký nabíjací výkon poškodiť, preto palubné systémy elektromobilov nastavia odber nižšieho výkonu. Ak plánujete elektromobil nabíjať čo najrýchlejšie na rýchlonabíjacích stanciach, overte si pred ich kúpou atribút rýchlosti nabíjania.

 

Strata kapacity

O strate kapacity batérií do elektromobilov sa toho popísalo už množstvo. Hlavné však je, že podstatná časť pôvodnej kapacity by mala vydržať vo všeobecnosti minimálne 8 rokov.

Zhruba 300 vlastníkov Tesly Model S sleduje a zdieľa ostatkovú kapacitu batérií svojich elektromobilov. Výstupy tohto dlhodobého prieskumu sú viac ako potešiteľné. Po najazdení 100 000 km (cca 250 nabíjacích cyklov) nastáva pokles kapacity o 5 %. Každých ďalších 50 000 km sa znižuje dojazd už len o 1 %.

Tesla Model S americkej medzimestskej taxi služby Tesloop najazdila vyše 320 000 km, pričom jej reálna strata kapacity batérie bola len 6 %. Elon Musk sa dávnejšie vyjadril, že po simulovaných 800 000 km, by mala klesnúť kapacita batérie o 20 %. Z predchádzajúcich výsledkov však vyplýva, že strata kapacity batérií Tesla by mohla byť v skutočnosti ešte nižšia. Tesla vyrába bežne používané batérie technológie Li-Ion, takže batérie elektromobilov ostatných značiek by na to mohli byť podobne.

Medzi najvýznamnejších výrobcov batérií do elektromobilov patria Tesla, Panasonic, Samsung a LG Chem. Existuje však aj množstvo start-upov, ako napríklad rakúsky Kreisel Electric či český HE3DA.

Elektromobil a prevádzkové náklady

Prevádzkové náklady elektromobilu záležia od jeho spotreby elektrickej energie, cien elektriny a servisných nákladov. Obdobne ako v prípade „spaľovacích“ automobilov. Elektromobily však majú tú výhodu, že cena za elektrinu na 100 km je výrazne nižšia ako cena benzínu či nafty. Podobne je tomu aj v prípade servisu, pretože pohonná jednotka elektromobilu je konštrukčne oveľa jednoduchšia a menej namáhaná ako v prípade automobilov so spaľovacím motorom.

 

Servis elektromobilu

Bežná kontrola elektromobilu zhŕňa kontrolu pneumatík a doplnenie vody do ostrekovačov. Samozrejme je možné skontrolovať brzdový systém, ale brzdy elektromobilov sú vďaka rekuperačnému systému oveľa menej namáhané. Taktiež nie je na škodu skontrolovať geometriu kolies. Tesla napríklad odporúča aj výmenu chladiacej kvapaliny, ale to len raz za 4 roky, resp. po 80 000 km. Záruka na elektromobily Tesla však nie je podmienená servisovaním vozidla.

Pri servisnej prehliadke elektromobilu nie nutná výmena:

• filtrov
• chladiacej kvapaliny
• palivového oleja
• oleja v prevodovke
• sviečok

 

Porovnanie servisných nákladov na Nissan Leaf a Hyundai Ioniq Electric

 

Pre získanie predstavy o servisných nákladoch uvádzame ceny servisných úkonov pre elektromobily nižšej strednej triedy. Nissan Leaf je najpredávanejším elektromobilom na svete a Hyundai Ioniq Electric je najnovším elektromobilom na našom trhu. Ceny sú len orientačné, pretože sa môžu v každom servisnom stredisku líšiť.

	Nissan Leaf	Hyundai Ioniq
Hodinová sadzba	31 €	17 €
Čas prehliadky  v normohodinách	0,8	0,7
Cena bez vým. kvapalín a nast. geometrie	37 €	12 €
Vým. brzd. kvapaliny	36 €	13 €
Vým. chlad. kvapaliny (1×10/r.)	55 €	51 €
Nastav. Geometrie	38 €	20 €
Počet ročných prehliadok zdarma	8	5
Celkové servisné náklady za 10 rokov	277 €	332 €

 

Spotreba elektromobilov

Priemerná reálna spotreba elektromobilu nižšej strednej triedy je zhruba 14 až 16 kWh na 100 km. V prípade výkonných prémiových vozidiel (Tesla Model S a X) to môže byť až 24 kWh na 100 km. Priemerná cena za 1 kWh elektrickej energie na Slovensku bola v roku 2016, podľa Eurostatu, 0,14 €. Cena za odber prúdu v nočnom čase, kedy sa elektromobily v drvivej väčšine času nabíjajú, by mala byť cca 0,10 €/1 kWh. To znamená, že pri domácom nočnom nabíjaní nás vyjde 100 km jazda elektromobilom na 1,40 až 2,40 €. Pre porovnanie, rovnaká cesta „spaľovákom“ s reálnou spotrebou 6 l a cene 1,30 € za liter benzínu, stojí 7,80 €.

Zaujímavú porovnávaciu tabuľku so spotrebou a nákladmi na elektrinu najpredávanejších elektromobilov nájdete na wikipédii. Pozor, uvádzaná spotreba je podľa metodiky EPA a prevádzkové náklady sú odvodené od ceny elektrickej energie v USA (0,13 dolára/1 kWh).

 

Porovnanie prevádzkových nákladov elektromobilu a spaľovacieho automobilu

Porovnáme si typického predstaviteľa moderných elektromobilov nižšej strednej triedy Hyundai Ioniq Electric (30 000 € po započítaní 5 000 € dotácie na elektromobily) a jeho „spaľovacieho“ súrodenca rovnakej triedy, podobnej výbavy a výkonu, Hyundai i30 (20 000 €). Takže tu máme rozdiel 10 000 €.

Teraz si vypočítame, po koľkých km sa nám vrátia náklady za pohonné „hmoty“. Priemerná cena za 1 kWh elektrickej energie na Slovensku bola v roku 2016 podľa Eurostatu 0,14 €. Cena za odber prúdu v nočnom čase by mala byť zhruba 0,10 €/1 kWh. Cenu za 1 l benzínu si stanovíme na 1,30 €.

Elektromobil Hyundai Ioniq má 28 kWh batériu a reálny dojazd (podľa testov a skúsenosti našich čitateľov) 240 km. Tzn. spotrebu 11,67 kWh na 100 km. To sa rovná 1,167 € na 100 km. Pri Hyundaii i30 počítajme s reálnou spotrebou 5,5 l/100 km. To sa rovná 7,15 € na 100 km. Čiže elektromobil Hyundai Ioniq nám ušetrí cca 6 € na 100 km. Z toho nám vyplýva, že rozdiel obstarávacej ceny (10 000 €) sa nám vráti po najazdení 167 000 km.

Priemerné náklady na energiu elektromobilu na 100 km sa vo všeobecnosti odhadujú na 2 €. Rozdiel obstarávacej ceny by sa mal vo všeobecnosti vrátiť, prostredníctvom nižších prevádzkových nákladov, po 150 až 200 tisíc kilometroch.

 

Elektromobil a cena

Novodobé počiatky elektromobilizmu boli extrémne náročné. Prvé elektromobily boli „lenivé“, mali mizerný dojazd, s výnimkou domácich zásuviek ich nebolo kde nabíjať, navyše nabíjanie bolo veľmi pomalé a rozhodne nevynikali krásou či úžitkovými vlastnosťami a už vôbec nie pomerom ceny a hodnoty. Taktiež nebolo v podstate z čoho vyberať.

Dnešné moderné elektromobily však všetky tieto neduhy dokázali do značnej miery eliminovať, a to aj vďaka rozvoju nabíjacej infraštruktúry. Teda takmer všetky. Jednou z najväčších bŕzd ich masívnejšieho rozširovania ostáva vysoká obstarávacia cena. Rozdiel 7 až 10 tisíc € (často aj viac) pri vozidle nižšej strednej triedy, je ťažko prekonateľnou psychologickou bariérou. Nič na tom nemení ani fakt, že po zohľadnení prevádzkových nákladov sa tieto cenové rozdiely stierajú.

 

Prečo majú elektromobily tak vysoké ceny?

Iste si mnohí ešte pamätajú ceny SSD diskov v ich začiatkoch. V čase kedy štandardné mechanické HDD dosahovali kapacitu 500 GB, stáli 32 GB SSD disky pomaly toľko, čo slušný multimediálny PC. Nová vyvijajúca sa technológia znamenala malú produkciu, čo sa výrazne podpisovalo na ich cenách. No a podobne to je aj s elektromobilmi, predovšetkým s ich batériami.

V súčasnosti je stále málo výrobcov batérii do elektromobilov, navyše ich produkcia je tak malá, že im neumožňuje optimalizáciu výrobných nákladov. Z tohto dôvodu sú ceny batérii natoľko vysoké, že výrazne predražujú celkovú výrobnú cenu elektromobilov. A vysoká cena spôsobuje nízky dopyt. Je to typický začarovaný kruh, ktorým si prešla asi každá nová technológia. Netreba však zabudnúť ani na to, že výrobnú cenu ovplyvňuje aj efektivita batériových článkov, ktorá neustále narastá.

 

Ceny batérií budú klesať, a tým aj ceny elektromobilov

Svitá však na lepšie časy. A to hlavne vďaka spoločnostiam Tesla a Panasonic a „ich“ rozostavanej továrne na výrobu batérií Gigafactory. Tá má byť s rozlohou 1,2 milióna m² najrozsiahlejšou stavbou sveta. Tesla plánuje ročnú produkciu akumulátorov s celkovou kapacitou 35 GWh. Navyše už pripravuje plány na výstavbu ďalšej Gigafactory v Európe. To samozrejme nenecháva chladnou konkurenciu. Automobilky a výrobcovia si uvedomujú, že si nemôžu dovoliť zaspať na vavrínoch. Veď elektromobily sú zdá sa jediným možným smerom udržateľnej dopravy.

Za posledných 6 rokov klesla výrobná cena batérii o 80 % na priemernú cenu 227 $ za 1 kWh. Do roku 2020 má klesnúť na 190 $ a v rokoch  2025 až 2030 pod 100 $. Tesla však tvrdí, že je v súčasnosti schopná vyrábať 1 kWh za 190 $. Navyše jej nové batériové články 2170, ktoré sa začnú už v polovici roka 2017 montovať do Tesly Model 3, majú mať nižšiu cenu o ďalších 30 %. Spoločnosť taktiež uvádza, že 100 $ hranicu za 1 kWh by mohla dosiahnuť už v roku 2020. A práve dosiahnutie výrobnej ceny 100 $ za 1 kWh, má byť podľa niektorých štúdií magickou hranicou, pri ktorej sa zotrú cenové rozdiely medzi porovnateľnými elektromobilmi a spaľovacími automobilmi.

Veríme, že už čoskoro sa stanú elektromobily, aj vďaka cene, tak bežnou súčasťou nášho života, ako je tomu v prípade spomínaných SSD diskov… 

Cenu ovplyvňuje aj objem produkcie

Netreba však zabúdať ani na vplyv objemu produkcie na celkovú cenu elektromobilov. Vývoj automobilu je vo všeobecnosti veľmi nákladná záležitosť. Tieto náklady sa logicky premietajú do jeho ceny. Keď však výrobca predpokladá nižší dopyt, čo je pri elektromobiloch zatiaľ istota, musí na automobil „nahodiť“ vyššiu maržu, aby sa mu splatili aj náklady na jeho vývoj. Navyše pri nízkej produkcii sa ďaleko ťažšie optimalizujú výrobné náklady.

Takže s pribúdajúcim záujmom o elektromobily, dôsledkom zvyšujúceho sa povedomia o nutnosti trvalo udržateľnej dopravy, znižovania cien batérií a väčšieho počtu výhod pre majiteľov elektromobilov, budú klesať aj celkové ceny elektromobilov.

 

Dotácie na elektromobil a plug-in hybrid

Symbolicky 11.11.2016 prišiel na Slovensko Martin na zelenom koni. V tento deň totiž ministerstvo hospodárstva SR spustilo dotačný program na podporu elektromobility na Slovensku. K dispozícii je celkový balík financií vo výške 5,2 milióna €.

Výška štátnej dotácie na elektromobil a plug-in hybrid

Štát prispeje na elektromobil sumou 5 000 €, a to na každý jeden. Tzn, že ak si kúpi jedna osoba viac elektromobilov, dotáciu dostane na každý z nich. Na plug-in hybridné automobily (PIug-in hybridy) sa vzťahuje príspevok vo výške 3 000 €.

Elektromobily a hybridy, na ktoré sa dotácia vzťahuje

Dotácia sa vzťahuje na elektromobily s čisto elektrickým pohonom a tzv. plug-in hybridy – hybridné automobily, ktoré je možné nabíjať! Tie musia spadať do kategórie osobných automobilov (M1) alebo malých nákladných automobilov do 3,5 tony (N1). Ďalšie podmienky, ktoré musia elektromobily a plug-in hybridy spĺňať:

• Musí sa jednať o nové vozidlo,
• zakúpené a registrované na Slovensku (zoznam elektromobilov dostupných na Slovensku),
• po dobu minimálne dvoch rokov.

Pozor! Na elektromobily Tesla sa príspevok nevzťahuje. Podmienkou dotácie je, že výrobca elektromobilu alebo plug-in hybridu musí mať na Slovensku oficiálne zastúpenie, ktoré je autorizované ministerstvom dopravy.

Kto môže požiadať o dotáciu na elektromobil a plug-in hybrid?

O dotáciu na elektromobil a plug-in hybrid môžu požiadať fyzické a právnické osoby, ako aj mestá a obce. Vozidlu však musí byť pridelené slovenské evidenčné číslo.

Ako požiadať o dotáciu na elektromobil a plug-in hybrid?

O dotáciu je možné požiadať priamo predajcu elektromobilu či plug-in hybridu. Predajca následne predá žiadosť importérovi značky, ktorý rezervuje finančné prostriedky u Zväzu automobilového priemyslu (ZAP).

Proces získania dotácie na elektromobil a plug-in hybrid

Po kúpe treba elektromobil alebo plug-in hybrid zaregistrovať najneskôr do 31. decembra 2017. Potom majiteľ vyplní žiadosť o poskytnutie príspevku, a to na základe potvrdenia o rezervácii prostriedkov, ktoré dostane od predajcu. Tú následne zašle spolu s kópiou Osvedčenia o registrácii vozidla časť II. (tzv. technický preukaz A4) poštou Zväzu automobilového priemyslu. Pozor, na žiadosti musí byť úradne overený podpis!

Spôsob vyplatenia dotácie

Dotácia na elektromobil/plug-in hybrid sa vypláca na 3 razy, z dôvodu vylúčenia špekulatívneho nakupovania s cieľom obohatenia sa. Prvú časť príspevku vo výške 2 000 €/1 000 € obdrží majiteľ elektromobilu po preverení žiadosti o poskytnutie príspevku, 2. časť vo výške 1 500 €/1 000 € po 12 mesiacoch od registrácie vozidla a 3. časť v rovnakej výške po 24 mesiacoch od registrácie.

ZOZNAM VOZIDIEL, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE DOTÁCIA NA PODPORU ELEKTROMOBILITY

Jazdné vlastnosti elektromobilov

Jednou z mylných predstáv o elektromobiloch je, že majú slabú jazdnú dynamiku. Presný opak je pravdou. Vďačia za to skutočnosti, že ich maximálny krútiaci moment je dostupný už od prvej otáčky. Jeho výška je takmer zhodná s porovnateľnými vznetovými automobilmi. Z tohto dôvodu majú lepšie zrýchlenie a tzv. pružnosť, ktorá príde vhod predovšetkým pri predbiehacích manévroch, čo má priaznivý vplyv aj na bezpečnosť.

Pre ilustráciu uvádzame v nasledujúcej tabuľke parametre elektromobilov nižšej strednej triedy s ich analogickými spaľovacími súrodencami.

Model	Nissan Leaf/Pulsar	Hyundai Ioniq/i30	VW e-Golf/Golf
Výkon	81/85 kW	88/88 kW	85/81 kW
Hmotnosť v kg	1535/1290	1475/1290	1229/1585
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h	11,5/12,7 s	9,9/11,9 s	10,4/9,9 s
Pružnosť z 80 – 120 km/h	neznáma	neznáma	8/10-13 s (4.-5. st.)
Max. rýchlosť v km/h	143/185	166/192	138/195

 

Pre upresnenie dodávame, že porovnávané spaľovacie automobily sú zážihové a vybavené automatickou prevodovkou. Menšou anomáliou je čas zrýchlenia VW Golf a jeho elektrického dvojčaťa, keďže „spaľovák“ je o pol sekundy rýchlejší ako elektrická verzia. Vďačí za to o 356 kg nižšej hmotnosti a dobre vyladenému turbu.

Čo sa týka hmotnosti, elektromobily sú kvôli batérii zhruba o 15 až 25 % ťažšie, takže pri rovnakej hmotnosti by bol rozdiel v prospech dynamických atribútov elektromobilov ešte výraznejší. Ako je vidno, batérie navyšujú hmotnosť elektromobilov dosť výrazným spôsobom. Na druhú stranu je táto hmotnosť „integrovaná“ do podlahy, pričom dochádza k významnému zníženiu ťažiska vozidla. Vďaka tomu majú elektromobily lepšie manévrovacie schopnosti.

Maximálna rýchlosť elektromobilov je elektronicky obmedzená z dôvodu optimalizácie dojazdu. A to na hodnotu, ktorá výrazne nenavyšuje spotrebu elektrickej energie. V tomto ohľade výrazne zaostávajú za svojimi spaľovacími kolegami. Na mieste je však otázka, ako často jazdíte vyššou rýchlosťou ako 130 km/h… Akcelerácia a pružnosť sú tak omnoho dôležitejšie atribúty ako maximálna rýchlosť.

 

Jazdné vlastnosti prémiových elektromobilov

Asi najlepším príkladom dynamických vlastností elektromobilov v prémiovom segmente je Tesla Model S P100D+. Tá je spolu s LaFerrari (a.k.a. Ferrari F150) najrýchlejšie akcelerujúcim sériovo vyrábaným automobilom na svete. 100 km/h dosiahne z pokoja za 2,5 sekundy. A to ešte Tesla chystá aktualizáciu, ktorá osamostatní Model S na vrchole pomyselného rebríčka. Dynamické vlastnosti všetkých verzií Modelu S nájdete v tomto článku Model S – výkon a jazdné vlastnosti.

V nasledujúcom videu si môžete pozrieť schopnosti Tesly Model S P100D, a to pred aktualizáciou, ktorá z nej urobila najrýchlejšie vozidlo planéty. Poráža v ňom pri počiatočnej akcelerácii Golf R, Shelby GT500, Lamborghini Huracan či Nissan GT-R.

Veľké 2,5 tonové SUV Tesla Model X P100D pokorí „stovku“ za 2,9 sekundy. Maximálna rýchlosť oboch Tesiel je elektronicky obmedzené na 250 km/h. Dynamické vlastnosti všetkých verzií Modelu S nájdete v článku Model X – výkon a jazdné vlastnosti.

Prémiový segment nie je len o Tesle. Zaujímavými parametrami sa môžu pochváliť aj elektromobily, ktoré sa pripravujú do sériovej výroby, ako Porsche Mission E (z 0 na 100 km/h za 3,5 s), Lucid Air (2,6 s), SUV Jaguar I-Pace (4,1 s), Faraday Future FF 91 (2,48 s) či chorvátske superšporty Rimac Concept One (2,6 s) a Concept S (2,5 s).

A to že elektromobily už dávno nie sú synonymom „lenivých“ áut, najlepšie asi dokumentujú závody elektrických formúl FIA Formula E a závody cestných elektromobilov FIA Electric GT. V nich sa tento rok predstaví 20 upravených elektromobilov Tesla Model S.

 

Bezpečnosť elektromobilov

Vďaka svojej konštrukčnej stavbe sú elektromobily bezpečnejšie minimálne v dvoch ohľadoch, pri porovnaní so štandardnými automobilmi. Keďže elektromobil nemá v prednej časti kapoty veľký, ťažký a pevný motor, výrazným spôsobom sa zväčšuje deformačná zóna, ktorá absorbuje nebezpečnú energiu pri čelnom náraze. A to predovšetkým pri elektromobiloch so zadným náhonom.

Vďaka hmotnosti batérie, ktorá je implementovaná do podlahy, sa významne znižuje ťažisko vozidla. To má veľký vplyv na jeho stabilitu. Automobil má tak oveľa menšiu tendenciu sa prevrátiť pri prudkých manévroch či dopravnej nehode.

Väčšina moderných elektromobilov je kvôli optimalizácii rekuperácie nastavená tak, že pri púšťaní plynového pedála dochádza k výraznému brzdeniu. Vďaka tomu sa skracuje reakčný čas začiatku brzdného manévru.

Súčasné elektromobily v podstate nie je možné kúpiť bez bohatej bezpečnostnej výbavy, ktorá obsahuje aj najmodernejších jazdných asistentov. Obzvlášť treba upozorniť na autonómne systémy riadenia. Najlepším príkladom je Tesla Autopilot, ktorého 1. generácia preukázateľne znížila nehodovosť o 38,5 %. Tesla však už disponuje 2. generáciou Enhanced Autopilota, o ktorej sa Elon Musk vyjadril, že dokáže znížiť nehodovosť až o neuveriteľných 90 %.

Za všetky elektromobily spomenieme Teslu Model S, ktorá bola najbezpečnejším automobilom v histórií crash testov americkej bezpečnostnej dopravnej agentúry NHTSA. V testoch európskeho ekvivalentu Euro NCAP dosiahla samozrejme plný počet hviezdičiek. Podrobnosti o bezpečnosti Modelu S nájdete na našom partnerskom webe v sekcii Tesla Model S – bezpečnosť.

 

Elektromobily – predaj

S postupným zdokonalovaním, rozširovaním portfólia a dotovaním elektromobilov zo strany vlád, predaj elektromobilov každoročne narastá. Od roku 2011, kedy sa predalo cca 55 000 elektromobilov, vzrástli ročné predaje elektromobilov v západnej Európe, USA, Číne, Kanade a Japonsku 13-násobne, tzn. o 1 300 %.

V celkových kumulatívnych číslach sa do decembra 2016 predalo v Európe, USA a Číne spolu viac ako 1 853 000 elektromobilov. Absolútnou svetovou raritou v predajoch elektromobilov je Nórsko. V tejto zhruba 5 miliónovej krajine sa predalo už vyše 135 000 elektromobilov, čo je len o 12 000 menej ako v 126 miliónovom Japonsku, kde je viac nabíjacích staníc ako klasických „čerpačiek“. Na počtom obyvateľov porovnateľnom Slovensku jazdilo v novembri 2016 cca 400 elektromobilov. Po dotáciách na elektromobily zo strany štátu síce záujem stúpol, ale Nórsko asi tak skoro nedoženieme.

Ak vás zaujímajú predaje konkrétnych elektromobilov a plug-in hybridov za rok 2016 v Európe, informácie nájdete na našom partnerskom webe v článku Predaje áut do zásuvky v Európe za rok 2016: Tesla s 8 % podielom.

 

Elektromobily dostupné na Slovensku

• Citroen C-Zero – od 29 640 €
• Citroen Berlingo Electric – od 31 560 €
• VW e-Up – od 24 890 €
• VW e-Golf – od 36 100 €
• Nissan NV200 (van) – od 26 900 €
• Nissan Leaf – od 29 050 €
• Peugeot iOn – od 29 640 €
• Hyundai Ioniq Electric – od 34 990 €
• Peugeot Partner Electric (van) – od 25 200 €
• BMW i3 – od 32 800 €Kia Soul EV – od 29 110 €
• Opel Ampera-e (od 2017) – cca od 32 000 €
• Mercedes B ED – 39 480 €
• Renault Zoe (od 2017) – 23 990 € (bez batérie)/31 890 €
• Renault Kangoo Z.E. (od 2017) – 21 050 (bez batérie)/28 000 €
• Renault Twizy (od 2017) – od 7 180 €
• Na objednávku: Tesla Model S (od 68 600 €), Tesla Model X (od 86 100 €), Tesla Model 3 (cca od 33 000 €).

 

Je elektromobil skutočne ekologický!?!?

Často sa hovorí o tom, že elektromobily vôbec nie sú také ekologické, ako sa to verejne prezentuje. Mnohé strany trošku nepochopiteľne argumentujú tým, že pri výrobe elektrickej energie, ktorá poháňa elektromobily, produkujú jej výrobcovia emisie.

Po prvé to vôbec nemusí byť pravda. Štúdia Nórskej vedeckej a technickej univerzity hovorí o tom, že elektromobily nabíjané v Európe, produkujú určite menej emisií ako automobily so spaľovacími motormi. A to vďaka spôsobu výroby elektrickej energie, ktorá prebieha z väčšiny ekologicky.

 

Na Slovensku ešte ekologickejší

Na Slovensku sme na tom ešte lepšie ako je celoeurópsky priemer. Slovenské elektrárne vyrobili v roku 2016 80 % elektriny z jadra, 10 % v rámci vodných elektrárni a len 10 % je zo spaľovania uhlia a biomasy. Pričom získavanie energie z biomasy je tiež, minimálne z časti, ekologické. A to hlavne vďaka recyklácii. Pre istotu uvádzame, že jadrové elektrárne neprodukujú žiadne primárne emisie. Na druhej strane, dôsledkom ich činnosti vzniká nebezpečný jadrový odpad, ale aj na tom sa pracuje… Viď napríklad článok Diamantová batéria z rádioaktívneho odpadu má životnosť 5730 rokov, kde sa počíta s využitím radioaktívneho odpadu pri výrobe batérii zapečatených do diamantu.

Po druhé, ak aj elektromobily spotrebúvajú neekologicky vyrobenú energiu, neprodukujú pritom ďalšie emisie. Naproti tomu sa produkujú emisie pri ťažbe ropy, jej spracovaní, transporte, predaji a samozrejme pri spaľovaní nafty a benzínu. Navyše, zvýšený odber energie v nočnom čase, kedy sa elektromobily v drvivej väčšine nabíjajú, zeefektívňuje jej výrobu, čím nepriamo dochádza k znižovaniu emisií.

Po tretie, pri takomto spôsobe myslenia, by sme mohli povedať, že všetko okolo nás, čo používame produkuje emisie. Toaletný papier, pero, TV, PC, bavlnené tričko atď… Na výrobu týchto vecí je nutná elektrická energia, plus v rámci samotných výrobných procesov môžu vznikať ďalšie emisie. Takže máme prestať kupovať a používať všetky bežne veci a elektrické spotrebiče (áno aj používanie el. spotrebičov je touto logikou považované za znečisťovanie ovzdušia) alebo sa máme na všetko vykašľať a nerobiť nič? To by sa samozrejme záujmovým skupinám, ktoré vypúšťajú podobné fámy určite páčilo.

 

Dôraz na ekologickú výrobu

Na druhej strane je objektívnym faktom, že výroba elektromobilu zanecháva väčšiu ekologickú stopu, ako je tomu pri bežnom automobile. A to kvôli batérii, pri výrobe ktorej sa používajú nebezpečné chemikálie. Na túto tému vzniklo mnoho štúdií, ktorých zverom je, že elektromobil sa stáva ekologickejším ako „spaľovák“ priemerne už po 3 000 km. A to z ohľadom na výrobu elektriny, ako aj ekologickú stopu pri jeho výrobe.

Treba však povedať aj to, že výrobcovia elektromobilov sú pod veľkým ekologickým drobnohľadom ohľadom ekologickosti výrobného procesu. Samozrejme nie len z tohto dôvodu dbajú na to, aby vyrábali svoje produkty čo „najzelenšie“. Napríklad najpredávanejší elektromobil sveta Nissan Leaf sa vyrába v továrni, ktorá je napájaná elektrinou z obnoviteľných zdrojov. Továreň Tesla Gigafactory, v ktorej sa budú vyrábať Li-Ion batérie a pohonné jednotky do Tesly model 3, bude napájaná zo solárnych panelov umiestnených na jej streche a veternej energie. Celková plocha týchto panelov by mala byť až 1,2 milióna m².

 

Stále je čo zlepšovať

Treba si uvedomiť, že nič pri svojom vzniku nie je dokonalé. Áno, ani elektromobily a hlavne nie ich batérie. Tie sú tiež pod paľbou kritiky z dôvodu ekologickosti ich likvidácie. Samozrejme batérie a ich obsah by mohli byť pre našu prírodu veľkým problémom. Podstatné je, že sa to myslí, ešte pred spustením ich masovej výroby. Zároveň s ich zdokonaľovaním sa pracuje aj na možnostiach ich ekologickej likvidácie, keď dôjde ku koncu ich životnosti. Okrem toho sa hľadajú spôsoby ich recyklácie, pretože takéto články je možné využívať na iné účely. Neostanú tak ležať niekde na skládke, ale stanú sa súčasťou iného energetického systému, kde nie nutná ich pôvodná kapacita.

Áno, súčasná elektromobilita má od dokonalosti ešte ďaleko, ale nechápeme prečo by sme jej mali hádzať pod nohy polená, keď sa ešte ani poriadne nerozbehla. Prečo silou mocou hľadať negatíva a poukazovať na ne, keď vieme, že sme ešte len na začiatku cesty a všetko sa bude zdokonaľovať. Veď aké boli napríklad prvé počítače…? Obrovský potenciál elektromobility sa nedá spochybniť. A ten kto to robí, … do vlastného hniezda.

A to nemám na mysli len záujmové skupiny a lobby ropných spoločností. Stačí sledovať názory zo svojho okolia. Ľudia majú tendenciu všetko spochybňovať, a to väčšinou aj keď o danej problematika nemajú potuchy. A možno prevažne vtedy. Zrejme zažívajú pri spochybňovaní pocit dôležitosti, keď už sami nedokážu tvoriť hodnoty. Áno bez kritiky, by sa nebolo možné posúvať ďalej, ale tá musí byť konštruktívna!

Týmto samozrejme netvrdíme, že elektromobilita je spasením našej planéty. Je to však dôležitý krok, ktorý treba určite podporovať všetkými desiatimi. Momentálne lepšiu víziou nemáme. Keď sa objaví nová a prospešnejšia technológia či vízia, nebudeme mať problém ju podporiť…

---

Zdroje: TeslaMagazin.sk, Gijs Mom. The Electric Vehicle: Technology and Expectations in the Automobile Age. 2013. ISBN: 978-1-4214-0970-2, pro-energy.cz